Krpáčovo
Sme pozvaní na niekoľkodňový pobyt do krásneho prostredia na Krpáčovo.
Relaxačný pobyt organizujú členovia občianskeho združenia Aktívny vozík. Bude tam veľa rodín s podobným osudom ako sme my.
Mama sa aspoň zoznámi s novými mamičkami.
A hlavne stretne sa so svojou sesternicou Katkou, ktorá ju od môjho narodenia usmerňuje vo všetkom čo potrebuje pre mňa vybaviť na úradoch.
Teta Katka je ochrnutá na invalidnom vozíku po autonehode. Skúseností má habadej.
Mama začína chystať veci. Dáva na kôpky oblečenie, podbradníky, plienky. Pripravuje lieky, ktoré užívam.
Mama má trochu obavy či to zvládneme. Nevie si predstaviť byť dlhšie mimo domu. Predsa doma máme svoje pohodlie.
Čo by som dala za to, kebyže môžem mame povedať, nech sa netrápi. Ja sa teším. Tak by som ju chcela povzbudiť.
No ako? Musím byť ticho. A to ma trápi. Rozrušuje. Mám záchvat. Cítim sa zle. Mama váha či vôbec niekde pôjdeme.
No máme ešte tri dni na to, aby sme sa rozhodli.
Prišiel deň D.
Mama kontroluje tašky, kufor. Nesmie na nič zabudnúť. Odsávačky berie obidve. Čo ak sa náhodou jedna pokazí. Oblieka ma.
Chrčím, som rozrušená.
Mama sa mi prihovára: „ Katka, Ty budeš oslavovať narodeniny s novými kamarátmi.“ Super, teším sa.
Vezieme sa do hôr. Ja ako vždy ležím na zadnom sedadle. Je mi fajn. Mama pri mne sedí a drží ma za ruku.
Cítim, že premýšľa nad tým či sme niečo nezabudli. Ocko šoféruje. Aj Bárka ide s nami.
Robí mi spoločnosť. Leží pri mojej hlave. Spí, počujem tiché pravidelné dýchanie, čo o mne sa nedá povedať.
Mama ma odsáva. Mám veľa hlienov, je mi teplo. Nech sme už na mieste. Potrebujem byť na čerstvom vzduchu.
Auto zastavuje. Ocko sa potrebuje povystierať, aj Bárku vyvenčiť. Hovorí, že ešte hodinku cesty máme pred sebou.
Mama využíva prestávku na prípravu jedla pre mňa.
Z tašky vybrala pohárik s výživou a striekačky. Kŕmi ma. Naplní striekačku výživou a pomaličky mi dáva do hadičky, ktorá ide rovno do žalúdka.
Nemôže mi dať naraz všetko. Zaťažilo by mi žalúdok. Kŕmenie trvá pol hodinku.
Konečne znovu počujem naštartovať auto. Spokojne relaxujem. Cesta ubieha rýchlo.
Konečne sme na mieste. Na parkovisku je veľa ľudí. Deti pobiehajú okolo svojich rodičov.
Teta Katka nás už čaká. Prihovára sa mi: „ Katka, ty si ale vyrástla.“ Prečo sa čuduje? Veď mám už osem rokov.
No to sa mi len tak prihovára, aby reč nestála.
Počujem tetu Anku. Vidím Mareka. Aj oni prišli. Veľmi sa teším. Jéééj super.
Budeme sa spolu prechádzať. Marek je odo mňa starší o tri roky. Tiež ho telíčko neposlúcha. Iba leží.
No on aspoň vie jesť ústami. Teta ho kŕmi lyžičkou. Závidím mu. On aspoň vie ako chutí jedlo.
No ani on nerozpráva. Jeho mama s mojou mamou sú ako sestry. Celý deň spolu debatujú o nás dvoch.
Majú veľa spoločných tém. Najradšej ich počúvam, keď hovoria o prírode alebo o pečení koláčov.
Zoznámili sme sa ešte aj s ďalšími kamarátmi. Adelka s Jakubom majú narodeniny v ten istý deň ako ja.
Obidvaja sú na vozíčkoch. Teta Katka nám pripravila prekvapenie. Veľkú tortu s ohňostrojom. Všetky deti sa rozbehli ku stolu, kde je torta.
Výskajú od radosti. Čakajú na rozkrájanie torty. Mama ma drží v náručí. Chce, aby som čo najviac videla.
Veď som oslávenkyňa. Tety sa mi prihovárajú. Deti ma držia za ruku. Ja si vychutnávam pohodu.
Vydržím len chvíľku. Som unavená.
Dusím sa. Mám záchvat. Mama ide so mnou do izby. Ukľudňuje ma. Prezlieka ma do pyžama. Idem spať. No ešte predtým večera.
Pohánková kaša sa už chladí. Znovu ten istý kolotoč. Kŕmenie, pomedzi to odsávanie. Po kŕmení sa dlho neviem ukľudniť.
Bolí ma bruško. Mama ma zobrala na ruky a chodí so mnou po chodbe.
Chce, aby som si odgrgla. Miesto toho vraciam. No aspoň sa mi uľavilo a brucho prestalo bolieť.
O chvíľku ležím v posteli. Zaspávam. Ocko zostal so mnou. On si chce tiež oddýchnuť.
Cítim, že aj on už spí. Mama šla ešte za kamarátkami. Nechám ju nech sa odreaguje.
Veď ráno jej dám zasa zabrať.
Spala som celú noc.
Prišla k nám do izby teta Betka. Pýta sa mamy: Akú ste mali noc?“
Mama hovorí: „ Celkom dobrú, len krátku. Dlho sme s babami sedeli vonku. No a Katka je ranostaj a hladoš. Nemôžeme dlho spať.“
Ja som ich spokojne počúvala. Teta videla, že sa mi tu páči. Pôjdeme aj vonku medzi deti.
Som zvedavá, aké prekvapenie nám dnes nachystali.
Zoznámili sme sa aj s rodinou od Topoľčian. Ľuboš má tiež DMO.
No on aspoň sedí vo vozíčku. Aj trochu vie rozprávať. Jeho mama je milá. Sľúbili, že prídu k nám na kávu.
Ľuboš je už dospelý a veľký. Obdivujem jeho rodičov, ako ho vládzu dvíhať. Polohovať.
Moja mama to má so mnou ľahšie. Mám toľko kíl, koľko rokov. Som chudučká.
Mama je trochu aj nešťastná, lebo slabo priberám.
Deň prešiel veľmi rýchlo. Zajtra pôjdeme domov. Rada by som tu ešte zostala. No bol čas prísť, a je čas odísť.
Lúčime sa. Mama je dojatá. Aj slzy má na krajíčku.
Teta Katka sľúbila, že o rok sa vidíme znovu. Už teraz sa teším.
Ocko štartuje auto. Hovorí: „Odchádzame smer Čierny Balog.“ Super, teším sa na starkú a starkého.
Po dlhšom čase ich znovu uvidím.
Mama vystupuje z auta. Ja nedočkavo čakám, kto prvý príde ku mne.
Nestačíme si sadnúť v obývačke na gauč a už počujem Veroniku spievať pesničky.
Ona má tri roky a chváli sa čo všetko sa už naučila. Ľudka mi ukazuje fotky zo školy.
Tieto moje sesterničky sú veľmi milé. Mám ich veľmi rada. U starkej sme sa nezdržali dlho. Ešte nás čaká dlhá cesta domov.
Po hodinke cestovania sa zastavujeme na Sliači u tety Magdy a uja Božka. Ujo je ockov brat.
Je tam dom plný ľudí. Neviem koho si skôr všímať.
Prihovára sa mi moja sesternica Radka, ktorá prišla s tetou Lydou ockovou sestrou. Miška a Maťka behajú okolo nás.
Už som unavená. Bolí ma hlava. Zasa mám záchvat. Som v kŕči. Mama mi chystá večeru.
Pripravuje lieky.
Po večeri nastupujeme do auta a s nádejou pokojného spánku v aute odchádzame domov.
Spím celé dve hodiny. Zobudila som sa, keď ocko auto odparkoval na našom dvore.
Mama ma opatrne prenáša do mojej postele. Konečne sme doma.
Všade dobre, doma najlepšie.
Bol to krásny predlžený víkend mimo domu.
Som šťastná, že mama má nové kamarátky. Oddýchla si od varenia, upratovania.
So mnou mala viac starostí, keďže mi bolo stále zle.
Nemôžem sa to, že sa vždy rozruším, kde je veľa ľudí. Tento raz to bol aj pre mňa veľmi dlho.
Prvý krát takéto zmena. Možno, keď budem chodievať častejšie, budem pokojnejšia.
Čas nám ukáže.
FB stránka: Život očami anjela
Viac článkov z knihy Život očami anjela