Áno, mama toto je moja muzika.

Mám sedem rokov. Zdravé deti v mojom veku sa pripravujú do školy. Rodičia im v papiernictve kúpia zošity, perá, školské tašky. Ja ani neviem čo to je.
Nikdy som nič nenapísala. Nenakreslila obrázok.
Poznám to len od mojich sesterničiek, ktoré k nám chodievajú na prázdniny.
Rozprávajú zážitky zo školy. Ja počúvam ako pri mojej posteli Veronika recituje básničky, ktoré sa naučila v škôlke. Aj mama mi často spieva pesničky alebo číta z knižky rozprávky.


V jedno nedeľné ráno mi mama púšťa CD s ľudovými pesničkami. Prevrátila som očami, čo mi to zasa púšťa. Ozývam sa takou tou mojou rečou: Gvé, gvé, gvé…
Mama si myslí, že sa mi to páči, tak mi ich púšťa hlasnejšie. No reagujem záchvatom. Ide ku mne.
Berie ma do náručia: „Katka, nepáčia sa ti tieto pesničky?“ Stále mám záchvat.
Nereagujem. Som na ňu nahnevaná. Mama vypína CD prehrávač.
Ukľudňujem sa.

Mame to nedá pokoj. Skúša vymeniť CD. No teraz počujem iné pesničky. Konečne moje obľúbené Spievankovo, ktoré ma hneď roztancuje.
Ako? Mama mi vidí iskru v očiach. Som úplne kľudná. Ani záchvaty už nemám.
No, a keď sa ma opýta, či sa mi páčia tieto pesničky, hneď zažmurkám očkami. To znamená: „ Áno, mama toto je moja muzika“.

Teším sa vždy, keď ma rodičia zoberú na výlet. Deň pred odchodom mama nesmie zabudnúť skontrolovať odsávačku či je dosť nabitá.
Ráno nachystá lieky. Stravu namixuje. Plienky, oblečenie aj do zásoby dáva do tašky. No a šup do auta.
Kočík poskladať do kufra, a mne urobí mama pohodlie na zadnej sedačke, aby som mohla ležať. Mama sedí vedľa mňa. Mne je fakt super.
V aute nemusím sedieť. Mám dovolené ležať ako v posteli.

Urobili sme si výlet do Bojníc. V ZOO ma ocko berie ma do náručia a ja spoznávam a dívam sa na zvieratká, ktoré mi doteraz mama ukazovala na obrázkoch.
No a čo sa mi páči najviac? To, že počujem deti ako behajú okolo mňa. Tety a ujovia sa prihovárajú mame. Pýtajú sa čo mi je. Mama netají nič. Vždy povie pravdu.
No, a keď som zahlienená, rýchlo ma poodsáva aj v spoločnosti cudzích ľudí. Je to obdivuhodné.

Niektorí rodičia sú len doma so svojimi inak obdarenými detičkami, akoby sa báli vyjsť na ulicu.
Sú im nepríjemné pohľady iných ľudí. Som rada, že moji rodičia sú s mojim stavom vyrovnaní.

 

Pokračovanie

 

FB stránka Iveta Bartalová

FB stránka: Život očami anjela

Viac článkov z knihy Život očami anjela

 

Kontaktujte ma

Vaše údaje(Povinné)
Overenie, či nie ste robot