Časopis Inak obdarení pre hendikepovaných.

Vnuknutie tvoriť časopis som dostala po prvom stretnutí s Monikou Ponickou v roku 2013, pri kolaudácii schodiskovej plošiny, ktorú nám vyrobila firma Spig.
V ten deň sme sa veľa rozprávali o spolupráci. Páčil sa jej náš web burko.sk, kde som pridávala rôzne informácie ohľadom pomoci pre ľudí s ťzp a hlavne Katkin denníček.
Vymýšľali sme rôzne formy spolupráce. Navrhovala mi vytvoriť kalendár, v ktorom by boli fotky zdvíhacích zariadení a k popisu by sme dali informácie ako si tieto pomôcky vybaviť cez UPSVaR.
Mne sa celkom páčil tento nápad, no nemalo to ten pravý šmrnc. Niečo mi tam chýbalo.

Ja som sa niekoľko mesiacov predtým zahrávala s myšlienkou urobiť brožúrku. Takú pomyselnú barličku pre ľudí, ktorí sa začínajú potĺkať s byrokraciou, hľadaním pomoci k zlepšeniu zdravia.
Zrazu mi napadla myšlienka: Čo tak urobiť časopis?
Vedela som, že v ňom chcem skutočný príbeh, terapiu, informácie o príspevkoch z UPSVaR, zoznam nadácií, skúsenosti ľudí pri vybavovaní príspevkov, ale aj niečo pre potešenie duše.
Pripravila som koncept, ktorý som odoslala Monike. Bola nadšená. Veľmi sa jej tento nápad páčil.

Spolu sme doladili ďalšie detaily. Ona doplnila jednu pomôcku, ktorú majú v ponuke a pridala info o firme SPIG.
Názov Inak obdarení vďaka skupine na facebooku Detičky inak obdarené.
Ľudia, ktorí majú akýkoľvek hendikep či telesný alebo mentálny sú výnimoční.
Veľa krát nám zdravým ľuďom dávajú silu a sú nám inšpiráciou.

Víziou tohto časopisu je ukázať všetkým, že keď sa chce všetko sa dá zvládať. Nič nie je nemožné. Myslím, že lepší názov sme ani nemohli vymyslieť.

Veľmi sa mi páči, že som časopis viedla v duchu skutočných príbehov. Minimum článkov bolo kopírovaných z internetu.

Tri roky sme ho posielali každý mesiac do rodín, kde je niekto hendikepovaný. Taktiež ho ľudia mohli nájsť všade tam, kde sa pohybujú vozíčkari.
V roku 2017 sme ho mali vytlačený každý druhý mesiac a od roku 2018 ho môžete držať v rukách každé tri mesiace.

V časopise sme dávali priestor na vyjadrenie svojich myšlienok ľuďom, ktorí mali rôzne skúsenosti pri hľadaní liečby.
Predstavovali sme organizácie, ktoré spájajú ľudí s hendikepom. Terapie, ktoré pomáhajú k zlepšeniu zdravia, ale aj začínajúcim spisovateľom.

V decembri 2013 vyšlo naše prvé číslo časopisu Inak obdarení.

Prvý skutočný príbeh bol náš.

Prečo mi moja Katka nepovie nikdy slovko „ MAMA „?

Tak ako prišiel čas začať niečo tvoriť, tak prišiel čas sa aj rozlúčiť.

Šesť rokov som bola redaktorkou časopisu. V roku 2019 prišiel čas žezlo odovzdať niekomu inému, kto bude rád pokračovať ďalej v tomto diele.

Skončila som. Prečo?
Ukončila sa mi jedna životná etapa. Etapa plná bolesti, starostí a trápenia.
Keď odišla do neba Katka, dala som si sľúb, že budem naďalej pomáhať bezmocným ľuďom.
Po ťažkých diagnózach (cukrovka, zlyhávanie srdca a obličiek, zavŕšila to amputácia nohy) odišiel za ňou aj manžel.
A vtedy som si uvedomila, že si už nechcem pripomínať minulosť, ktorá bolí …

Dlho som váhala, premýšľala či budem naďalej pokračovať v tvorbe časopisu. Presviedčala som sama seba, že: „Áno, toto je moja cesta.“
No zistila som, že idem proti sebe.
No, keď som si definitívne povedala: Končím, … pocítila som úľavu.

Ďakujem všetkým úžasným ľuďom, ktorí mi pomáhali akýmkoľvek spôsobom s časopisom.

Myslím, že Prvé a najväčšie ĎAKUJEM patrí hore do neba Katke a Stankovi. Veď bez nich by nebola túžba mať časopis.

Ďalšie veľké ĎAKUJEM patrí Monike Ponickej, bez ktorej by sme ho nedržali v rukách.
Katke Gibalovej, ktorá robí úžasnú grafiku a vďaka nej ho máme krásny.
No a ďalšie mená ani nejdem písať, aby som náhodou na niekoho nezabudla.
Je Vás veľa, ktorí ste dobrovoľne prispievali svojimi príbehmi, skúsenosťami, postrehmi. Bez Vás by tento časopis nemal dušu.
Dúfam a verím, že budete aj naďalej pokračovať v tomto diele aj keď bezo mňa.

Môj príbeh v časopise nájdete tu.

…………..