Koníky
Dostali sme príležitosť a pozvanie vyskúšať Hipoterapiu. Mama sa tejto terapii tak trochu vyhýbala.
Nevedela ako budem reagovať pri koníkoch.
Táto terapia nie je vhodná pre deti, ktoré majú diagnostikovanú epilepsiu. Pri nečakanom záchvate hrozí pád z koňa a tým pádom dochádza k úrazu.
V jedno nedeľné doobedie ma mama poobliekala a šli sme ku koníkom.
Terapiu vedie teta Klaudia a jej manžel. Oni sa venujú koníkom a tejto terapii už veľa rokov.
Tým pomáhajú deťom k zlepšeniu zdravia. Majú dobré referencie, lebo sa úžasne a s veľkou láskou starajú o tieto zaujímavé zvieratá.
Majú krásny vzťah aj k inak obdareným deťom.
Mama ma zobrala do náručia. Ideme ku koníkovi, ktorého teta Klaudia drží.
Teta sa mi prihovára: „Ahoj Katka, ako sa máš? Kukni tu je koník.“
Vzala moju ruku do jej ruky a začíname hladkať koníkovi hrivu. Je to príjemné. Mama s tetou ma pozorujú.
Mykám očkami, to znamená, že im a aj koníkovi dôverujem. Nebojím sa.
Ešte chvíľu stojíme vedľa koníka.
On skláňa hlavu, pýta maškrtu. Teta mu niečo dáva.
Je pohodový.
Zrazu počujem: „Ivka, sadni si na koňa a ja ti podám Katku.“ Mama odmieta. Má strach.
Ja sa jej nečudujem, keďže ešte nesedela na koníkovom chrbte. Asi to bude dosť zaujímavé.
Vyskúšali niečo iné. Teta ma vzala od mamy a pomaličky dáva ležať na koníkov chrbát.
Chvíľku premýšľam čo to so mnou robí. Deka podo mnou je mäkká a hebká. Pokojne ležím, ani nedýcham.
Čakám čo sa bude diať ďalej. Koník stojí, počujem jeho dýchanie a asi aj tlkot srdca.
Zrazu cítim pohyb. On urobil krok. Pomaličky sa pohýname. Koník urobil druhý krok. Veziem sa.
Hojdanie mi robí dobre. Opatrne ideme ďalej. Mama na mňa dáva pozor.
Teta Klaudia mi drží ruku.
Pýta sa ma: „ Katka, čo hovoríš? Dobre sa cítiš?“
Ja odpovedám povzdychom a o chvíľku hlasným zakašľaním. Začínam sa dusiť.
Teta ma prekladá do kočíka. Musím si oddýchnuť. Mama ma odsáva. Uvoľnilo sa mi veľa hlienov.
To je dobre, aspoň mi všetko vyjde von z priedušiek.
Teta pripomína mame: „Ivka dávaj pozor či sa Katke nezhoršia záchvaty. Ak by áno, tak nemôžete chodiť na terapiu. Je to riskantné.“
O týždeň sa chystáme znovu navštíviť koníky. No hneď ráno mám záchvat.
Mama ruší terapiu. Ospravedlňuje sa. Škoda, tešili sme sa na stretnutie s koníkmi.
FB stránka: Život očami anjela
Viac článkov z knihy Život očami anjela