Kto som

Volám sa Iveta Bartalová a chcela by som vám v skratke prerozprávať môj životný príbeh.
Od roku 2000 som bola podrobená náročným životným skúškam.

Porodila som dcérku, ktorá bola pri narodení mŕtva. Lekári ju kriesili, prebrali a nastali vážne komplikácie.
Nikdy som si nevychutnala dojčenie, namiesto toho som prvý polrok od narodenia mojej dcéry absolvovala dennodenné návštevy nemocnice.
Po šiestich mesiacoch som si Katku doniesla konečne domov.
17 rokov som žila v neustálom strehu, v kolobehu prebaľovania, polohovania, odsávania, mixovania stravy, kŕmenia striekačkami rovno do žalúdka …
Z úst mojej dcérky som nikdy nepočula slovko: „MAMA“.
Úsmev som videla len v jej očiach. Rozhovory s ňou boli pre mňa tabu.

No bol to môj anjel, ktorý ma naučil vážiť si život.

Ukázal mi iný pohľad na dianie okolo seba.
Vďaka Katke som spoznala veľa úžasných ľudí. Vďaka nej som pochopila, čo je v živote najdôležitejšie.

Som veľmi vďačná za život, ktorý som prežila s Katkou a s jej otcom – mojím prvým manželom.

Boli sme si navzájom veľkou oporou. Katka nás spájala, utužovala náš vzťah. Osud nás aj naďalej podroboval náročným skúškam v podobe zhoršovania zdravotného stavu manžela.
On bol na Katku veľmi naviazaný. Po prvom Katkinom kolapse, vtedy mala rok, dostal pľúcnu embóliu a cukrovku. K tomu sa pridružilo zlyhávanie srdiečka, ľadvín a nikdy nekončiaci sa kolotoč pri ošetrovaní rán na nohách, ktoré sa veľmi ťažko hojili.

Manžel veľmi ťažko znášal Katkin odchod do večnosti. Nechcel žiť, vzdával sa, prestal bojovať.
Odišiel za Katkou presne po 9 mesiacoch.
Do roka som prišla o mojich dvoch najbližších.

Zrazu som zostala sama.
Sama vo svojich myšlienkach, v bolesti, ale aj takom pocite akejsi úľavy, že už ich nič nebolí, …
Zrazu sa stratil pocit bezmocnosti, beznádeje.
Pocítila som zmenu a nádej na nový, no hlavne zdravý život.

Zo začiatku som mávala veľmi zvláštne pocity.

Dávala som si otázky:
To naozaj môžem ísť von bez toho, aby som sa ponáhľala domov?
Naozaj môžem spať celú noc bez prebudenia?
Môžem sa venovať sama sebe?

Vychutnávala som si varenie alebo prácu na záhrade bez toho, aby som odbiehala poodsávať Katku alebo previazať boľavé rany manželovi.

Zrazu som mala veľa voľného času. Začínala som si uvedomovať, že môžem žiť život bežného človeka. Konečne zdravý život.