V srdci mi horí tvorivý plameň
Vďaka Ľubke Brigantovej som objavila čaro enkaustiky. Ona mi pred piatimi rokmi predala štartovaciu sadu k tejto technike maľovania. No až vlani som sa odhodlala a otvorila balíček. Odvtedy je Ľubka mojou spriaznenou dušou a vždy keď niečo potrebujem, rada mi poradí a usmerní ma v maľovaní. Som jej vďačná za to, že mi ukázala svoj ateliér a mohli sme pobudnúť niekoľko hodín pri ukážkach maľovania voskom. Tento čas som využila na rozhovor a trochu ju vyspovedala.
Ľubka, kedy si sa ty začala zoznamovať s enkaustikou?
Enkaustika mi prišla do života pred 14 rokmi. V tom čase popri práci pedagóga v Súkromnej škole umeleckého priemyslu v Hodruši Hámroch som udržiavala priateľské vzťahy so ZUŠ v Žarnovici. Počas návštevy u p. učiteľky na výtvarnom odbore v ZUŠ som si všimla starú platňovú žehličku a voskovky. Zistila som, že je to enkaustika, starodávna technika maľovania horúcim voskom. Pamätám si ako ma to nadchlo a zatúžila som o tom vedieť viac. Na internete som si našla kontakt na dodávateľa na Slovensko, ktorou je Laura Écsiová. Navštívila som ju doma aj v jej ateliéri. Zhodou okolností bývala len pár kilometrov od môjho bydliska. Predstavila mi tvorivý svet vosku, jeho vôňu, farby, nekonečnosť procesov a techniku…
Po čase sa z nás stali priateľky, máme za sebou spoločné výstavy a spolupracujeme na spoločnom projekte Láska k vosku. Prostredníctvom edukačných videí o technike a maľovaní, ktoré uverejňujeme na sociálnych sieťach, vzájomné stretnutia a rozhovory s lektormi a nadšencami enkaustiky, týmto túžime pestovať a rozvíjať lásku k vosku.
Aké boli tvoje začiatky? Učila si sa sama alebo máš urobené nejaké kurzy?
Začiatky boli pre mňa plné nádherných a tvorivých chvíľ. Maľovanie horúcim voskom má niekoľko úrovní, nekonečné množstvo spôsobov sebavyjadrovania a to všetko vďaka širokému spektru enkaustického materiálu a elektrických prístrojov. Laura Écsiová mi predstavila rôzne spôsoby ako maľovať voskom a kombinovať ho. Do vosku môžeme zalievať fotografiu, perokresbu a taktiež ho môžeme kombinovať so živicou a inými materiálmi. Laura vyučila niekoľko lektorov na Slovensku a ako jediná som u nej absolvovala aj lektorstvo na tvorbu 3D enkaustiky. Voskom som začala maľovať hneď na plátno a drevené dosky v rôznej veľkosti. Milujem experimentovanie a rada objavujem nové veci. K mnohým postupom som prišla aj sama len tým, že som skúšala s materiálom experimentovať. V tom čase ma maľovanie voskom na malé formáty papiera (A6, A5, A4 ) nepriťahovali. Plátno a následne drevené dosky mi poskytovali väčší priestor na vyjadrenie mojich predstáv. Vznikali abstraktné obrazy ocenené porotou, autorské a kolektívne výstavy na Slovenku i v Čechách. Nakoniec si ma tvorba na papier aj tak našla a to počas Covidu. Bola som oslovená zo Slovenského Červeného kríža v Nitre o enkaustické obrázky k oceňovaniu darcov krvi. A tak som zdolala výzvu. Vytvorila som 891 kusov originálnych obrázkov pre darcov v krvi po celom Slovensku. Aj po toľkých rokoch zažívam s enkaustikou kreatívne chvíle a je už neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
Kto ti bol v tomto smere spriaznenou dušou?
Spriaznenou dušou mi bola aj je Laura Écsiová a následne mi vďaka vosku prišla do života arteterapeutka Zuzka Medzay. Postupne som spoznávala aj iné lektorky, umelkyne a priaznivcov enkaustiky. Spoločne si vytvárame komunitu, ktorú spája láska k vosku a láska k tvorbe.
Aké sú tvoje pocity, keď rozohreješ vosky, pred tebou je plátno a ty začínaš maľovať?
Veľmi krásna otázka. Milujem maľovať. Predstavte si teplo, ktoré sála z voskov. Vôňa vosku, relaxačná hudba v pozadí, horiaca sviečka, horúci čaj… vonkajší svet pre mňa prestáva existovať. Som len ja a moje vnútro, duša, srdce… uvoľňuje sa telo, svaly, čistia sa myšlienky, odchádza stres… duša a moje vnútorné ja sa teší, že si venujem čas a priestor pre seba. Môžem povedať, že sa liečim, relaxujem, načerpávam energiu. Keď sa topia vosky a miešam ich, teším sa ako malé dieťa, ktoré kuchtí radosť a je šťastné, že môže tvoriť a prinášať krásu aj medzi ľudí.
Niekedy nemusím maľovať nič konkrétne, len „naháňam“ vosk po plátne či dreve a teším sa zo sýtosti farieb, z rôznych práškov, z vyrývania, škrabkania do vosku či na vypaľovanie šelaku ohňom. Vosk ukrýva v sebe veľký potenciál relaxu, liečenia a prináša radosť do života. V každom tvorivom procese dokážu vznikať aj náhodné obrazy, ktoré sú úchvatné a dokonalé. Ten pocit, že musíte mať niečo vyštudované, aby ste dokázali niečo namaľovať je pri vosku pasé. Každý tvorivý proces s voskom ma viac a viac ponorí do seba a dopraje mi pokoj.
V tvojom ateliéri cítim úžasnú energiu. Uprostred miestnosti je veľký stôl, kde je veľa priestoru na tvorenie. V regáli je odložených niekoľko žehličiek, plno voskov a iného materiálu. To znamená, že tu tráviš veľa času aj s priateľkami, ktoré tiež radi maľujú. S akou skupinou ľudí sa stretávaš?
Do môjho ateliéru v Nitre prichádzajú moji priatelia, učitelia, maminy s deťmi, nové osôbky, ktoré túžia techniku spoznať a naučiť sa ju, ale aj manželské páry, ktoré si objednajú maľovanie ako exkluzívny zážitok. Stáva sa mi, že maľovanie voskom podarujú aj ako darček na jubileum pre blízku osobu. Tí nadšenci, ktorí už prešli tvorivými postupmi enkaustiky, dokážu namaľovať obraz ako darček pre svojich blízkych. Organizujem skupinové teambuldingy a veľmi mám blízko ku komunite nepočujúcich ľudí. Cez rôzne granty naše OZ Srdce Anjela spolupracuje s OZ Infosluch, OZ Nepočujúce dieťa a OZ Umenie počuť, kde vytvárame tvorivý priestor pre maminy, ktoré majú detičky s poruchou sluchu a inými diagnózami. Okrem maľovania si zdieľame naše príbehy, skúsenosti a rady. Odchádzame oddýchnuté a povzbudené do ďalšieho života. Enkaustika je súčasťou aj kreatívnych dielní na koncertoch organizovanými OZ Milanom Štefánikom po Slovensku, kde ju zastrešuje skvelá lektorka Lenka Slniečková. Moja podpora s enkaustikou je na Objatí tónov v Leviciach a Na krídlach anjelov v Žiari nad Hronom. V roku 2023 som po prvýkrát namaľovala obraz z vosku pre koncert Na krídlach anjelov, ktorý bol súčasťou grafického vizuálu akcie. Od roku 2016, každý rok prispievam obrazmi namaľovaným z vosku na charitatívne podujatie ART FOR HELP v Leviciach, kde finančný výťažok pomáha seniorom a sociálne odkázaným rodinám…
Myslíš si, že pomáhaš aj iným ľuďom tým, že spolu tvoríte?
Áno. A ako to viem? Lebo viem ako tvorba pôsobí na mňa. Viem ako mi bola v tých najťažších chvíľach v mojom živote veľkou oporou a svetlom. Bola a stále je pre mňa jeden z hlavných spôsobov dobíjania energie. Tvorba nám prináša radosť, lieči dušu a v ateliéri si niekedy aj spolu poplačeme, prepustíme čo nás trápi. Tvorivý proces má v sebe prvky arteterapie a preto ma láka jej štúdium. Zúčastňujem sa akreditačných kurzov pod vedením iných arteterapeutov cez Asociáciu slovenských arteterapeutov (ASA) a o.z. Spoločnosti slovenských ateterapeutov – SOSArte. Verím, že pochopením a otvorením sa svetu arteterapie to môže mať veľký prínos pre enkaustiku a naopak. Tieto dva svety je možné prepájať.
Čo cítiš, keď vidíš usmiate tváre šikovných ženičiek pri maľovaní?
Požehnanie, milosť a veľkú vďačnosť, že to môžem zažívať. Cítim veľkú radosť.
Pamätám si, keď som bola malá, rada som sa túlala lesom aj som v ňom sem tam zadriemala. Sedávala som na kalvárii u nás v dedine, rozprávala som sa s Ježišom na kríži a túžila som robiť ľuďom radosť, objímať ich a vyčariť im úsmev na tvári. Ďakujem, že to môžem žiť a že sa v mojom živote dejú zázraky…
Ľubka, zasiahnem trochu aj do tvojho súkromia. Ty si ťažko skúšaná, ale veľmi silná a pozitívna osobnosť. Čo ti dáva silu bojovať?
Ďakujem za túto otázku. Rada by som bola úprimná. Áno je pravda, že som na svoj mladý vek toho prežila veľmi veľa. Nie každý deň som mala a mám chuť bojovať. Niekedy mám túžbu od všetkého uniknúť, od svojej rodiny, domova…, ale aj takéto prežívanie je v poriadku. Tým, ktorí budú čítať tieto riadky, túžim povedať len toľko, že nech zažívame akékoľvek skúšky vo svojom živote, je úplne v poriadku sa cítiť nahnevane, smutne, bezmocne, rozhorčene… Všetko raz pominie. Niečo život odveje v čase, ale na určitých pocitoch, vzťahoch, veciach, aby sa posunuli je správne popracovať. Jedine prácou na sebe môžeme meniť vonkajší svet okolo seba. Je veľmi dôležité prísť na pôvod pocitov a pochopiť ich význam v kontexte prežívania. Získame tým iný pohľad na svoje životné skúsenosti a svoj príbeh. Toto je to čo mi dodáva silu. Skúmať, pátrať po odpovediach a po pôvode životných lekcií, ich pochopenie aj cez multidimenzionalitu. Dôvera v Boha a tým aj v život samotný. Veľkú silu má príroda, šport, čítanie, stretávanie sa s ľuďmi. Nachádzať v utrpení radosť alebo ju vytvárať. Viem, že všetko to čo neviem nájsť vonku si dokážem vytvoriť vo svojom vnútri. Sme tvorcami a časom som pochopila, že všetky prežité životné lekcie ma obohatili o veľkú múdrosť, citlivosť k sebe a k druhým, nastavenie si zdravých hraníc, byť k sebe láskavý a pravdivý… A po čase mi prichádzali a prichádzajú do života ľudia s podobnými skúsenosťami, ktorí potrebujú v danej téme poradiť, podporiť či usmerniť. A vtedy viem, že cez zo mňa vznikajú zázraky… cez každého z nás…
Tvoj manžel mal ťažký úraz. Bol vo vážnom stave. Ako je na tom teraz?
Ďakujem za opýtanie. Na to všetko čím si prešiel môj manžel, vždy s vďačnosťou doma konštatujeme, že sa máme skvelo. Trochu čitateľom priblížim vážny úraz. Manžel sa zranil pri práci v lese vo veľmi nedostupnom teréne. Zasahovala posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby AIR- TRANSPORT EUROPE. V tomto nedostupnom teréne, kde sa nedostala sanitka ani doktor, museli pomocou palubného navijaku vysadiť zo vzduchu priamo k manželovi lekára. Ošetrili ho a navijakom evakuovali z miesta nehody a potom vrtuľníkom zraneného previezli do FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Zranenia boli rozsiahle. Šesť krvných zranení v mozgu. Jedna zrazenina bola veľmi rozsiahla v časti mozgu, kde nebolo možné uskutočniť operáciu. Zasiahla pohybové centrum, centrum reči, prehĺtania… Neobišlo sa to bez zlomených rebier, popráskanej lepky, vyskočených stavcov… Začal opuch mozgu a tak manžela dali do umelého spánku, na umelé dýchanie. V lekárskej správe dodnes stojí: Stav pacienta je nezlučiteľný zo životom. Prognózy boli veľmi zlé. Pamätám si ako mi lekári vraveli, že iba jedno percento takýchto pacientov prežije s minimálnymi následkami… Manžel bojoval, bojovali sme spolu…
Prešli sme si dlhú cestu… opätovné učenie chodiť, jesť, piť, rozvíjali sme hrubú a jemnú motoriku, čítanie… bolo to veľmi náročné obdobie pre nás individuálne aj pre náš vzťah… Lekári si nevedeli vysvetliť uzdravenie môjho manžela a utkvela mi veta pána primára: „Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nevieme vysvetliť. A toto nevieme vysvetliť. Prajeme Vám veľa zdravia.“
Každodenná prítomnosť a pohľad na môjho manžela mi pripomína veľkosť a lásku Boha, že celý život a každá jeho sekunda je zázrak… Vlastne náš celý príbeh o úraze si môžete podrobnejšie prečítať na stránke OZ BURKO medzi skutočnými príbehmi pod názvom Zázrak sa udial pred našimi očami a pre naše duše.
Tieto náročné životné udalosti mi otvorili úplne nový svet. Svet intuície a komunikácie s anjelmi. Môj život sa napĺňal novými príbehmi o anjeloch… Anjeli sú živí, sú to naši sprievodcovia, sú tu pre nás, sú predĺženou rukou Boha. A vďaka otvorenej vnímavosti a citlivosti z náročnej cesty vznikla cez zo mňa malá knižočka Anjelské pierka, plná citátov o anjeloch, ktorá si žije svoj príbeh. Pomohla mnohým ľuďom povzbudiť a potešiť, ale aj finančne podporiť. Bola vydaná v slovenskej, anglicko- slovenskej a v anglickej verzii. Aktuálne je jej prvé a druhé vydanie vypredané. V našom občianskom združení Srdce Anjela pripravujeme aj tretie slovenské vydanie.
Narodil sa vám synček Jakubko, ktorý má zdravotné problémy. Porozprávaj viac o tom ako to všetko spolu zvládate.
Tento rok náš Jakubko bude oslavovať 10 rokov. Ani sa mi nechce veriť, že to tak rýchlo ubehlo J. Jakubko je naše jediné dieťa, ktoré sa narodilo po manželovom úraze. Už od narodenia mal rôzne zdravotné problémy. Prvé čo nás trápilo bol svalový tonus. Cvičili sme Vojtovu metódu. Keď mal Kubko 10 mesiacov na odbornom vyšetrení ASSR v Bratislave mu zistili, že má praktickú hluchotu. Začala nám dlhá cesta. Načúvacie aparáty v takomto prípade sú nepostačujúce. Iba upresním, keď nepočujete nenaučíte sa reč. Keď mozog neprijíma zvuk, nevytvára si zvukové stopy. So sluchom úzko súvisí rovnováha, hrubá a jemná motorika. Oromotorika a jazyk sa musia neustále rozcvičovať. So stratou sluchu súvisí aj periférne videnie, volá sa to Usherov syndróm. Periférne videnie človek so stratou sluchu môže po čase stratiť. Keď nemáte alebo strácate sluch, prichádzate o vnútorný kontakt s vonkajším svetom. Môže sa stať, že dieťa sa uzatvorí do seba. Kubko postúpil v dvoch rokoch Kochleárnu implantáciu. Náročná operácia, kde Vám do slimáka vo vnútornom uchu zavedú diódu a pod kožou nad uškom máte implantovaný magnet. Na vonkajšej strane ucha máte rečový procesor. Na celé Slovensko máme aktuálne jedného technika, ktorý nastavuje rečové procesory. Internet je plný informáciami o Kochleárnej implantácii, môžete si pozrieť. Druhú implantáciu na ľavé uško Kubko podstúpil až v 6 roku svojho života. Je to dlhý proces, cez týždennú návštevu v nemocnici, všetky vyšetrenia, či je dieťa relevantné na implantáciu, schválenie poisťovňou, čakanie na termín operácie, operácia, uzdravenie, prvé nastavenie, pravidelné nastavovanie v Bratislave, cvičenie zvuku, intenzívna logopedická práca a pod. Je to pravidelná kontrola kompenzačnej pomôcky, spolupráca s lekármi, surdologopédmi, logopédmi, učiteľmi, CPP- čkami, s rodinou. Naučili sme sa posunkovú reč, pretože výmena informácií v akejkoľvek forme je veľmi dôležitá. To čo neviete vypovedať sa stáva frustrujúce. Kubko sa pasoval s hnevom a práve s frustráciou. Môžete si to predstaviť tak, že si predstavíte, že máte zašité ústa, neviete s nimi pohybovať a radi by ste povedali svojim blízkym prosbu o jedlo. Proste neviete povedať nič.
Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie, kde láska, trpezlivosť, vytrvalosť boli kľúčové. A keď som spomínala oddelenosť od vonkajšieho sveta, nám sa to s Kubkom stalo. Jakubka sme na určité obdobie stratili. Utiahol sa do seba, vymizol u neho akýkoľvek očný kontakt. Na blízko skúmal všetky predmety očami, pozeral do svetla, fascinovali ho nezvyčajné veci a situácie. A keďže rada študujem a pátram roztočil sa ďalší kolotoč. Padla myšlienka na autistické spektrum, konkrétne asbergerov syndróm. A tak sme postupovali rôzne psychologické vyšetrenia od dverí k dverám naprieč celým Slovenskom. Niekedy sme boli na pokraji síl a zúfalstva. Každým ránom sme vstávali z postele a v nádeji sme pokračovali, trénovali, učili, pracovali a posúvali sa krok za krokom. Vozili sme Kubka štyri roky denne viac ako 60 km ta aj späť do Nitry ( takže spolu 120km), do škôlky pre detičky s rečovou a sluchovou poruchou. Tu sa o neho úžasne starali, pracovali, hrali a rozvíjali všetky kognitívne vlastnosti.
Aktuálne navštevuje Jakubko klasickú ZŠ, logopédiu a fyzioterapeuta. Aj vďaka láskavej starostlivosti o Kubka sme spojili myšlienku anjela a pomoci pre neho. Založili sme OZ Srdce Anjela práve na jeho podporu a umelecké činnosti, ktoré prinášajú do komunity radosť. Tak po takej dlhej ceste konečne oberáme plody našej trpezlivosti a láskavej starostlivosti, ale počkáme si ešte u Jakubka na obdobie puberty.
Čo alebo kto ti dodáva silu a vieru?
Viera v Ježiša mi dodáva dôveru v Boha. Dôvera v Boha mi dáva vieru a lásku v život. Silu získavam z maľovania, z prírody, z čítania, zo stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi, zo športu, stravy, vody a slnka. Milujem slnko a leto. J
Ak môžeš prezraď čo je tvojou najväčšou túžbou?
Maľovať anjelov a prinášať s nimi informačné kódy medzi ľudí, ktoré budú otvárať srdce anjela v každom z nás. Už sa tak deje. V srdci mi horí tvorivý plameň na projekty vizualizované v mojej hlave. Tým, že ich vidím, teším sa na svoju tvorivú cestu.
Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí teraz čítajú tvoj príbeh?
Prajem nám všetkým veľkú láskou k sebe, aby sme mali odvahu a silu pozrieť sa na svoje zranenia, bolesti a s láskou ich prijať. Odpustiť sebe aj druhým…odpustiť Bohu, že nám „nadelil“ toho toľko, aj keď napísanie príbehu našej cesty pred príchodom na túto nádhernú ZEM je len na nás. Vystúpiť z role obete do role tvorcu. Vždy budeme mať silu a všetko potrebné na ďalší krok na našej ceste životom aby sme ho prešli. Život je DAR… maj ho RÁD.
Ak Vás môj príbeh napísaný na týchto pár riadkov potešil a dodal energiu pokračovať ďalej, som šťastná. Ak by ste mi túžili napísať, môj mail je srdceanjela@gmail.com
Prajem Vám veľa RADosti a hojnosti… s láskou Ľubomíra Brigantová