Zasa nemocnica
V noci som nemohla spať. Počúvala som čo sa vonku deje. Niečo buchlo, treslo a zbadala som svetielka. Čo to je? Zasa nemocnica. Bolo mi čudné, veď vonku je veľká zima a tam tak rušno.
Ráno prišla mama k postieľke, dala mi pusu na čelo a povedala: „ Katka je Nový rok, a želám Ti hlavne veľa zdravíčka.“
Ja som poďakovala zažmurkaním. Mama sa usmiala.
O niekoľko dní som dostala vysoké horúčky.
Mama s ockom ma znovu odviezli do nemocnice. Vyšetrenie ukázalo, že mám zápal pľúc.
Zasa mi dávajú kyslík, lebo ťažko dýcham.
Aj antibiotiká mi dali.
Som tu týždeň a lieky nezaberajú. Prečo?
Počujem lekárku ako hovorí: „ Katka má málo hemoglobínu, musíme jej dať transfúziu krvi.“
Pichajú mi do ruky ihlu. Bolí ma to.
Doktorka nevie nájsť žilu. Zasa to bolí. Kedy už prestanú? Veď oni necítia tú bolesť, ale ja áno.
Júúúúúúj, bolí to. Pich, pich a znova na iné miesto.
Prečo im to tak dlho trvá? Plačem. Som unavená.
Konečne prestali pichať. Už cítim niečo teplé v žilách.
Hovoria, že to už ide nová krv, ktorá ma vylieči.
Teším sa, že už budem zdravá a pôjdem domov.
Mama, keď tu bola, tak mi povedala, že doma ma čaká prekvapenie.
Ja som nedočkavá, ani zaspať som nemohla.
Čo ma doma čaká?
FB stránka: Život očami anjela
Viac článkov z knihy Život očami anjela